PRÍBEH FLORBALU

Ľudia sa, ako aj iné cicavce radi hrajú, keďže hra je prostriedkom na zlepšovanie pohybových a rozumových schopností. Tak, ako spolu "bojujú" malé štence, či mačence, ľudia odjakživa rozvíjajú svoju silu a um zápasom, boxom, pretekaním sa. Či už v dvojiciach, alebo v skupinách trávili ľudia voľný čas hrami.
Veľké množstvo z nich tvorili hry so zakrivenou palicou ( bakuľou, rohom zvieraťa atď. ), pri ktorých šlo o to dopraviť v spolupráci s ostatnými spoluhráčmi pomocou odrážania drobný predmet ( kameň, kus dreva, kopyto, slamenú guľu.... proste čo sa v danom mieste vykytovalo ) na stranu protivníka. Tieto hry sú zaznamenané už v období pred našim letopočtom v rôznych oblastiach Európy a Ázie.

V počiatku modernej doby (roky 1850 - 1900) sa najmä vo Veľkej Británii bavili ľudia zakladaním spolkov cielene sa venujúcich určitej hre podľa presne daných pravidiel. Keď má hra presné a jednotné pravidlá, stáva sa športom. ( z latinského disport = baviť sa). A tak vo Veľkej Británii vzniklo okrem známeho futbalu aj viacero športových odvetví typu bakuľa - loptička ( či iný predmet ) ako hokej, ľadový hokej, konské pólo, či bandy hokej....

Florbal = Innebandy = Salybandy = Unihockey je síce mladý šport využívajúci moderné materiály, avšak patriaci do tejto tradičnej skupiny športov bakuľa - loptička. Jeho špecifikom je, že je hraný:
 

• v hale = vo vnútornom priestore, čomu zodpovedajú škandinávske pomenovania tejto hry : inne (vnútorný, halový) bandy (bandy hokej sa hráva na zamrznutej ploche veľkosti futbalového ihriska so zahnutými drevenými hokejkami ako pozemný hokej, ale na korčuliach)

• na palubovke = čomu zodpovedá jeho anglický názov floor (dlážka, podlaha) ball (lopta)
• podobne ako ľadový hokej, čo vystihuje v nemčine používaný názov uni (univerzálny, v zmysle zjednodušený) hockey (v zmysle ľadový hokej), lebo ho hrajú piati hráči a brankár, 3x20 minút na ploche ohraničenej mantinelom s oblúkmi v rohoch, pričom pravidlá sú zjednodušené - nejestvuje stredová či tretinová čiara akurát pre brankára je vyznačené aj veľké bránkovisko.

Ako florbal na svet prišiel...

Hra s loptičkou a hokejkami v telocvični sa hrávala už v prvej polovici 20.storočia v Kanade a USA. Práve preto majú umelohmotné hokejky svoj pôvod za oceánom, kde bol medzi mládežou v rokoch 60-tych populárny hokej hraný plastovými hokejkami a plastovým pukom na palubovke: Cosom floor hockey. Typické dierkované plastové loptičky majú svoj pôvod tiež v USA, kde s nimi pôvodne trénovali nadhadzovači v bejzbale. Neskôr sa rozšírili po celom svete v rámci športových potrieb pre deti (napríklad v 80-tych rokoch sa s nimi deti v Československu hrali na asfaltových parkoviskách tenis).

Sada hokejok na Cosom floor hockey - mohol sa hrať s pukom, alebo loptičkou

Kolískou a hlavným motorom rozvoja florbalu ako športu bolo a je Švédsko, kde stáli za rozšírením hier s umelohmotnými hokejkami predajcovia športových potrieb a učitelia v športových krúžkoch. Vďaka faktu, že Švédi sú športovým národom, kde je normálne byť členom športového klubu, sa z týchto hier v krátkom čase stala priam ľudová zábava, ktorú hrávali nielen deti, ale aj dospelí.

Za otca florbalu samotní Švédi považujú Carla-Åke Ahlkvista. V roku 1967 mu jeho brat poslal z Holandska dodávkou zvláštne plastové hokejky. Súčasťou balenia bola aj lopta s množstvom otvorov. Ahlkvist v tom čase trénoval hádzanársky tím a zobral tieto hokejky na tréning. Svojich hráčov s nimi nechal v rámci rozcvičky hrať hokej. Prvýkrát hrali päť minút, ďalší tréning už štvrťhodinu a napokon hrali hráči na tréningu radšej tento palubovkový hokej, než samotnú hádzanú... Keď pán Ahlkvist videl, ako hra všetkých baví, dostal podnikateľský nápad a objednal spoza oceánu ďalších 100 hokejok, ktoré začal predávať. V rámci reklamy pritom chodil zo školy do školy, zúčastňoval sa výstav športového vybavenia a pretláčal novú hru do športových krúžkov. Vďaka jeho aktivite dostal novú hru do povedomia učiteľov telesnej výchovy. Pritom si uvedomil, že pre rozvoj tejto hry nebude stačiť dovážať hokejky spoza oceánu, ale ich bude potrebné vyvíjať a vyrábať vo Švédsku. V roku 1972 preto založil firmu Unihoc a uviedol na trh prvé vlastné hokejky. Tieto hokejky boli tvarom kópiou tých dovážaných, mali dĺžku 80cm a boli celé vyrobené z polyetylénu, vrátane plnej čepele.

Prvé originálne Unihoc-y sa predávajú dodnes

Ďalším priekopníkom florbalu vo Švédsku bol Joel Rickardsson, ktorý bol učiteľom a riaditeľom školy a jedným z jeho nápadov bolo rozhýbať študentov cez prestávky hrou s plastovými hokejkami. Tie si nechal vyrobiť v spolupráci so spoločnosťou Habo Plast a registroval si vlastnú značku Jolly. Hokejky Jolly vzal do Švajčiarska, kde hru s plastovými hokejkami spopularizoval a dostal ich až do Tokia, vďaka čomu v Japonsku vznikla florbalová asociácia ako druhá na svete už v roku 1983, i keď potom dlhé roky pôsobila izolovane od Európy.

Po celom Švédsku, ale aj vo Fínsku a vo Švajčiarsku sa vďaka dostupnosti plastových hokejok nezávisle na sebe vyvinulo niekoľko typov hier. Vo Švédsku sa pre hru udomácnil názov "innebandy" t.j. halové bandy, keďže hokejky svojim zakrivením pripomínali tie na bandy hokej.

Vo Fínsku hrávali s umelohmotnými hokejkami zvyčajne traja na troch bez brankárov na malé bránky a pre túto hru sa udomácnilo pomenovanie sähly.

Čo by nám dnes rozhodcovia povedali na toto...

...alebo toto :)) Ale vyzerá to fun!

Vo Švajčiarsku pravidlá hier vychádzali z hokeja. Švajčiari hrávali tiež traja na troch, ale s brankárom, pričom bránky mali veľkosť hokejových, brankár používal zvláštnu krátku hokejku / pálku a hráči smeli hrať aj rukami.

Pôvodná verzia florbalového brankára aj bránky - vzor Švajčiarsko

Keď vo Švédsku nastal "innebandy" boom, hrali ho deti aj dospelí v každej menšej obci ako súčasť ľudovej zábavy - známe boli florbalové noci na Luciu ( podobnosť so Slovanistickou 24 hodinovkou :p ). Vo Švédsku však boli vizionári, ktorí videli ďalej. Nestačilo im, že mohli hrať hru, chceli vážne súťažiť, mať vlastné kluby, jednotné pravidlá. Vo Švédsku, ktoré je športovou veľmocou a má výborné výsledky v asi každom jednom športovom odvetví týchto vizionárov od zakladania nového športu mnohí odrádzali, či ich dokonca vysmievali. Oni však napriek tomu šli za svojimi snami.

Keď ešte nejestvovalo malé bránkovisko, staval sa múr takto...

V roku 1979 bol založený prvý florbalový klub na svete IBK Sala. Jeho členom a hráčom bol aj Crister Gustafsson, ktorý spolu s ďalšími nadšencami založil v roku 1980 Švédsku florbalovú spoločnosť (SIBS). Tá začala združovať prvé kluby a existujúce združenia s cieľom spísať jednotné pravidlá tohto športu a organizovať súťaže medzi klubmi. 7.11.1981 sa v mestskom hoteli v Sale stretli nadšenci z celého Švédska a založili Švédsky florbalový zväz (SIFB).

Jeho členovia začali pracovať na tom, aby bol "innebandy" uznaný ako šport. Aby im to bolo umožnené, museli dostať nový šport na medzinárodnú úroveň. To si na svoje plecia vzal vtedajší predseda András Czitrom ( inak, maďarský emigrant ). Pomohol v roku 1985 založiť florbalovú asociáciu vo Fínsku, vďaka čomu mohli v tom istom roku proti sebe nastúpiť reprezentácie Švédska a Fínska a odohrať prvý skutočný medzištátny zápas, v ktorom triumfovalo Švédsko 13:1. "Innebandy" tak splnil poslednú podmienku Švédskej športovej konfederácie, ktorá SIFB medzi seba prijala. "Innebandy" tak bol oficiálne uznaným športom s prudko sa zväčšujúcou členskou základňou a podporou od štátu.

Ani ochrane tváre brankára sa spočiatku neprikladala dôležitosť

András Czitrom následne v apríli 1986 pozval prezidentov zväzov z Fínska a Švajčiarska do Huskvarny, kde sa hralo finále majstrovstriev Švédska. Tam sa dohodli na rozvoji florbalu na medzinárodnej úrovni a bez otáľania hneď aj založili Medzinárodnú florbalovú federáciu IFF. Pri tejto príležitosti sa 12.apríl pripomína ako medzinárodný deň florbalu. Mimochodom, pojem "floorball" vymyslel a propagoval práve András Czitrom, keďže nechcel, aby si niekto nový šport mýlil s bandy hokejom, alebo ľadovým hokejom.

IFF stála od začiatku pred veľkou výzvou - zjednotiť pravidlá hry na celom svete. K tomu sa v roku 1988 uskutočnilo stretnutie zakladajúcich asociácií a po hodinách diskusií a hľadania kompromisov dospeli k pravidlám, pri ktorých sa ustálil počet hráčov na ihrisku na 5+1, nedovoľujú brankárovi použitie hokejky a upravujú rozmer ihriska na hádzanárske rozmery. Pravidlá potom boli akceptované na 1.kongrese IFF v Zürichu v roku 1992, ktorého sa zúčastnilo už 6 národných asociácií: Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko a Maďarsko. Na kongrese sa dohodla medzinárodná spolupráca a tak sa v roku 1994 mohli uskutočniť prvé Majstrovstvá Európy mužov vo Fínsku. V roku 1995 na nich pribudla kategória žien a keďže sa šampionátu zúčastnilo aj Japonsko, od roku 1996 sa začali organizovať Majstrovstvá sveta vo florbale - v párnych rokoch sa hrajú MS mužov, v nepárnych MS žien.

Majstri Európy z roku 1994 - Švédi

Medzitým sa florbal vyvíjal nielen z dôvodu zjednotenia pravidiel, ale aj vďaka napredovaniu vo vývoji florbaliek. Revolúcia sa začala už v roku 1987, kedy Jolly prišla s prvými mriežkovanými čepeľami. Vtipné na tom je, že ich k tomu viedla náhoda - v stroji na výrobu čepele dochádzala polyetylénová hmota a tak sa v nej po stuhnutí objavili "diery". Čepeľ vyskúšali a lepšie sa s ňou strieľalo, nuž ju uviedli na trh. V 1992 Unihoc nahradil plastový shaft kevlarovým, ktorý bol omnoho tuhší a umožňoval tvrdšiu strelu. Tiež začal vyrábať florbalky dlhé 95cm, namiesto dovtedajších 80cm, čo zmenilo raz a navždy spôsob hry. V roku 1994 prišla na trh prvá omotávka - grip, aby sa florbalka v ruke nešmýkala a tiež traja výrobcovia Christian, Canadien aj Exel začali vyrábať čepele, do ktorých sa vsúval shaft a nie naopak. Po Kevlare sa v roku 1995 stal novinkou pre výrobu palice kompozit, čo mal na svedomí Exel. V roku 1996 sa začali vyrábať zakrivené čepele - dovtedy si ich hráči, ohýbali sami.

Florbal na Slovensku

Na Slovensku začal florbal zapúšťať korene pomerne neskoro voči okolitým krajinám z dôvodu nedostatku športových hál. Hitom 80-tych a 90-tych rokov na slovenských sídliskách bol hokejbal. Keď prešli niektoré hokejbalové družstvá na florbal, začal rozvoj tohto športu na Slovensku. Niektoré pramene uvádzajú, že s florbalom na Slovensko prišiel úspešný hokejbalový tím HKL-MJM Petržalka v roku 1997. V roku 1999 bol Slovenský zväz florbalu prijatý do Medzinárodnej florbalovej federácie IFF. Od roku 2001 sa organizuje celoštátna florbalová extraliga mužov a od roku 2005 aj extraliga žien. Od roku 2012 mužská a od roku 2013 aj ženská reprezentácia Slovenska pravidelne účinkujú na Majstrovstvách sveta. Veľmi dôležitým sa stalo preniknutie florbalu do škôl prostredníctvom Orion florbal cupu organizovaného od roku 2004 do roku 2016.

V polovici prvého desaťročia nového milénia sa týtmo spôsobom dostal florbal aj na školy v Rimavskej Sobote. Od ročníka 2009/2010 organizovali pedagógovia mestskú resp. okresnú ligu stredných škôl, v ktorej si zahralo množstvo mladých nádejných florbalistov. A preto, aby bolo pre florbalistov zabezpečené pokračovanie vyžitia v tomto športe, vznikol v roku 2010 náš florbalový klub Slovan Rimavská Sobota.

Platné pravidlá florbalu z webovej stránky Slovenského zväzu florbalu