Vanessa Schvarcová: "Nech som v akomkoľvek klube, všetko čo som potrebovala som si so sebou zobrala zo Slovana!"

14.09.2020 08:25

V sérii rozhovorov so siedmimi vybranými Slovanistami, ktorí sa pripravujú na sezónu 2020/2021 pokračujeme prvým dievčaťom. Po

• Mišovi Mišurákovi
• Martinovi Jakubovi
• Lukášovi Nôtovi

sa prenesieme do florbalovej bránky. Slovo od nás dostala "enfant terrible" celého rimavskosobotského florbalu, prvá brankárka prvého dievčenského tímu v histórii Slovana, vládkyňa facebookov, instagramov a snepčetov, no tiež dievča s vlastnou hlavou a názormi, s ktorými nie každý súhlasí, no ona si ide stále svoje: Vanessa Schvarcová.

Ahoj, takto rozsiahle sme sa naposledy rozprávali pred 3,5 rokom  - to si bola ešte žiačkou základnej školy a mala si za sebou prvé vydarené zápasy za ženský tím. Po nástupe na strednú školu si sa postupne vytratila zo zostavy, aj zo Slovana. Ako a prečo sa udial tvoj prechod do Bratislavy?
Ahoj. Cítila som, že je čas na zmenu a lákal ma život v novom meste, kde som sa mohla viac osamostatniť. Po Slovak Florbal Cupe 2018 som mala ponuky z extraligových klubov, konkrétne z Nemšovej a z Michaloviec. Neskôr sa ozval aj tréner z Florpéda a keďže bola jeho ponuka veľmi konkrétna, tak som začala uvažovať aj nad touto možnosťou. Nakoniec som sa rozhodla pre Florpédo. Tréner mi zaistil internát a školu a keďže ma život v Bratislave lákal, rozhodla som sa ísť touto cestou.

V drese Florpéda Bratislava (2019)

Ako spätne hodnotíš rok strávený vo Florpéde Bratislava?
Vo Florpéde ma bavil skvelý kolektív, boli sme výborná partia. Dievčatá ma medzi seba hneď prijali, s niektorými som sa poznala už dlhšie a preto to nebolo pre mňa tak ťažké. Keď je človek v dobrom kolektíve, tak sa aj na ihrisku komunikuje skvelo. Oproti pôsobeniu v Rimavskej Sobote sa mi veľmi páčili podmienky, ktoré mi ponúkala Bratislava. V športovej hale Elán sa mi veľmi dobre chytalo, aj keď som si musela zvyknúť na palubovku - kto pozná Elán vie, že loptička sa tam odráža na každej štvrtej kocke - avšak oproti starej telocvični v Rimavskej Sobote to bola pozitívna zmena. Bola som veľmi vďačná svojmu trénerovi za možnosť trénovať mládež Florpéda, čo bola zaujímavá skúsenosť a osobne ma to posunulo vpred. Myslím si, že náš tím mal potenciál a keby sa s ním pracovať ďalej a poctivejšie, mohol sa vytiahnuť na priečku, ktorú sme v poslednej sezóne obsadili so Snipers (3.miesto v 1.lige, pozn.red.)

V dorasteneckej reprezentácii Slovenska (a niekoľkými v súčasnosti už reprezentantkami z Áčka) v Prahe 2019

Po roku vo Florpéde si sa dostala do dorasteneckej reprezentácie Slovenska a súčasne si zmenila klub. Prečo?
Aj keď bola vo Florpéde pozitívna atmosféra, chýbal tam trochu aktívnejší a poctivejší prístup. V Snipers sú známi svojou výhernou mentalitou a poctivou prácou s mládežou a vlastne jediná kategória, ktorá im chýbala, boli ženy. Začal sa riešiť celý proces vytvárania ženského tímu, ktorého základ mali tvoriť prevažne hráčky z Florpéda. Káder sa neskôr doplnil o viacero kvalitných hráčok a vytvorilo sa družstvo, ktoré bolo konkurencieschopné a malo do budúcna extraligový potenciál. Preto ma táto možnosť veľmi lákala a vnímala som to ako možnosť posunu vpred.

V uplynulej sezóne si však prakticky nechytala. Aký bol dôvod?
V Snipers je na brankárskom poste dobrá konkurencia. Na to, aby som sa viac presadila, som potrebovala pravidelne trénovať, čo mi zdravie, ani dochádzanie domov na víkendy nedovolilo. Už od začiatku som mala s kolenom problémy, lepili sa k tomu na mňa viaceré nedoliečené zranenia z minulosti. Jedného dňa mi koleno na tréningu vyskočilo a po návšteve lekára som vedela, že si v sezóne nezachytám...

Vanča - paraflorbalistka :p

Ako si na tom v tejto chvíli po zdravotnej stránke?
Ťažko povedať. Koleno ma veľmi nepustí, ale robím všetko preto, aby som ho dala čo najskôr do poriadku.

Čiže čo ty a ďalšia sezóna? Ideš do toho, či zdravie nedovolí?
Aktuálne som po rehabilitáciách, laseroch, magnetoch a rôznych vyšetreniach, ale stále to nie je v úplnom poriadku. Dlho som mala strach, že do toho nejdem, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a môj návrat vidím o čosi jasnejšie. No priznám sa, nepôjdem na to hneď zo začiatku na sto percent, chcem postupne skúšať, čo koleno dovolí.

S akými cieľmi vstúpiš ty a tím do sezóny 2020/2021?
Ja si zatiaľ nekladiem veľké ciele, predsa som nechytala skoro rok a neviem, aké to bude, keď si oblečiem výstroj po tak dlhej dobe. Samozrejme sa chcem čo najskôr dostať do starého tréningového režimu, zlepšiť si kondíciu, keďže na tom nie je najlepšie, ale chcem na nej tento rok popracovať. Mojim hlavným cieľom je dostať sa do čo najlepšej formy a uvidí sa, čo bude ďalej. Ale viem, že môžem rátať s podporou tímu a trénera.
A čo sa týka zloženia nášho mužstva, tak dlho som naše dievčatá hrať nevidela. Prišlo viacero nových hráčok, iné zas odišli, alebo to skúšajú na striedavých štartoch, ďalšie majú pauzu kvôli zraneniu. Ale s dievčatami zo Snipers hrávam dlhšiu dobu, takže viem, koho mám na ihrisku a tým pádom môžem zaručiť, že pôjdeme do ligy s vysokými ambíciami.

Ak by Ti to zdravie nedovolilo, budeme Ťa vídať pri florbale?
Ak prídu komplikácie, budem trénovať rekreačne, alebo vôbec. Ale dievčatá budú mať určite moju podporu, či už z tribúny, alebo budem ich podávač vody.

V drese Snipers Bratislava...

Zaznamenali sme, že si bola vo februári na zaujímavom výlete...
Navštívila som Ameriku, bola som pár kilometrov od Miami. Musím povedať, že Amerika bola nad moje očakávania, bola tam veľmi príjemná atmosféra. Ľudia sa stále usmievali, boli milí, neriešili nepodstatné veci a zaujímali sa o druhých. Videla som tam veľa krásnych miest, navštívila som Miami Sea Aquarium, kde som si splnila sen a mohla so vidieť naživo moje obľúbené delfíny a okrem nich aj tulene či veľrybu. Navštívila som aj centrum Miami. Po tejto návšteve a nákupoch moja peňaženka zaplakala, ale stálo to za to. Možností tam bolo mnoho a z Ameriky si odnášam iba pozitíva. Mentalita ľudí ma príjemne prekvapila, jedlo bolo veľmi chutné, aj keď americký štýl stravovania si neviem predstaviť v dlhodobom horizonte, lebo by som sa už asi nemohla nazývať športovkyňou. Určite sa tam jedného dňa chcem ešte vrátiť.

Na Floride

Korona a Vanča... Ako si to prežívala?
Týždeň pred začiatkom karantény som sa vrátila z USA, čiže som mala celkom šťastie. V Amerike to v tom čase ešte nebolo tak cítiť, takže som to akosi celé ignorovala a neriešila až do doby, kým som nezostala zavretá doma. Pre mňa ako spoločensky založeného človeka to bolo veľmi náročné, na druhej strane sa v tomto období udiali aj pozitívne veci, keďže som konečne začala cvičiť a starať sa o svoje zdravie. Keď sa mi začal zlepšovať zdravotný stav so zraneným kolenom, tak si si s bývalým trénerom po dlhom čase vyskúšala tréning v Osemnástke. No povedala som si, že si ešte dám čas a musím sa najprv dať dokopy, aby sa mi to nezhoršilo. So školou to bolo náročnejšie. Vyhovovalo mi, že som bola doma, ale tento spôsob štúdia mi veľmi nesedel. Každopádne si myslím, že toto obdobie nám všetkým malo niečo dať. Človek mal viac času na seba a život nebol tak uponáhľaný.

Oblečie Vanča na seba v tejto sezóne výstroj?

Aké si mala leto?
Toto leto bolo pre mňa skôr také pracovné. Zahraničie som nenavštívila, ale zas sme s rodinou a kamarátmi viac spoznávali rodné Slovensko. Okrem toho som si užila so spoluhráčkami teambuilding na Duchonke. Bolo to skvelé. Celý ten proces spoznávania sa a upevňovania vzťahov je neoddeliteľnou súčasťou každého kolektívu.

Aké sú Tvoje ciele pre nový školský rok?
Tento školský rok sa chcem viac venovať škole. Čaká ma maturita a je pevne verím, že dopadne podľa mojich predstáv.

Kde sa vidí Vanča o 5 rokov?
Vanča sa vidí tam, kde ju nohy a rozum zavedú. Teda popravde - absolútne nevie :D

Ako si teraz spätne spomínaš na Slovan a svoje začiatky v ňom?
Florbal v Rimavskej Sobote by mohol byť na úplne inej úrovni, keby mesto investovalo peniaze aj do iných športov, ako je futbal a hokej. Telocvičňa v našom meste nás naučila prispôsobiť sa skromným, respektíve ťažkým podmienkam. Trénovali sme v mínusových teplotách, hala zatekala a nebola v dobrom stave, ale aj napriek tomu sme fungovali a pracovali. Žiaľ, práve podmienky sú hlavným dôvodom, prečo sa dievčatá z Rimavskej Soboty často obzerali po iných kluboch. Samozrejme, vždy sa dá trénovať aj v horších podmienkach a dodnes obdivujem dievčatá, že sa v nich vypracovali na tak kvalitné hráčky a mužstvo malo v poslednej sezóne slušné výsledky. Myslím si, že robia mestu dobré meno a zaslúžili by si viac pozornosti.
V minulosti boli v Rimavskej Sobote viaceré kategórie, mali sme okrem dievčat aj mužov, dorastencov a vládla tam pozitívna rodinná atmosféra. O návrate domov neuvažujem, ale nech som v akomkoľvek klube, všetko to, čo som potrebovala, naučila som sa a zobrala si so sebou práve zo Slovana!

Ďakujeme za rozhovor a prajme všetko dobré!

V ďalšom pokračovaní našej predsezónnej série pokecáme znova s brankárom. Namiesto nejakej siahodlhej charakteristiky stačia dve slová: kvietkované nohavice. Keďže dotyčný nemá v hlave nakadené, môžete sa už teraz tešiť na ozaj zaujímavý rozhovor...

Späť