Daniella Mihályiová: Rada prekonávam samú seba

V období medzi sezónami prišiel čas na rozhovor s odchovankyňou Slovana pochádzajúcou z Fiľakova, v súčasnosti kapitánkou tamojšieho ženského tímu, ktorý vybojoval bronzové medaile v uplynulom ročníku 1.ligy žien Daniellou Mihályiovou. "Dada" tak ešte pred dovŕšením skorodôchodkového veku dvadsiatich rokov skompletizovala svoju zbierku z 1.ligy žien - k zlatu z roku 2019 v drese NTS Nemšová B a striebru v drese nášho Slovana v roku 2020 pridala bronz. Dôvodom na rozhovor však neboli medaile a body, ale jej silný charakter. Dada je príkladom toho, že v najťažších podmienkach zapúšťajú hráčky najsilnejšie korene - florbalu sa venuje napriek tomu, že do Rimavskej Soboty do telocvične bez kúrenia a s deravou podlahou musela vo svojich začiatkoch dochádzať úplne sama a spoluhráči na čele s trénerom si z jej pohybov, prízvuku a výrazov (legednárne "ištenem") robili nonstop srandu.

 

Po prvom zápase za ženy Slovana v apríli roku 2017

 

Čo by si dnes robila, keby si nikdy nezačala hrať florbal? Ovplyvnilo by to Tvoj život, športovala by si vôbec?

Ja hovorím, že čo sa má stať sa stane. Keby som vtedy nezačala hrať za Slovan verím, že by som sa k florbalu dostala nejak inak. Športovala by som určite. S aktívnym pohybom som začala od základnej školy, kde som chodila tancovať. Keď nám zrušili relaxačné centrum vo Fiľakove, tancovala som v Radzovciach. S tancom som prestala až kvôli florbalu, keď som to nestíhala. A možno by som hrala basketbal, len škoda, že som si pri ňom zlomila nos...

 

Bratislava, august 2017

 

Kedy si sa prvý krát stretla s florbalom?

Muselo to byť na základnej škole na Farskej Lúke na konci šiesteho ročníka. Lebo na začiatku siedmeho sme boli na prvom turnaji v Rimavskej Sobote.

 

Ako si sa dostala k súťažnému florbalu?

Po tom turnaji v Rimavskej Sobote prišiel k nám do školy "Doddy" a povedal nám o možnosti hrať súťažne za Slovan. Ani chvíľu som nepochybovala o tom, že to chcem vyskúšať. Potom prišli prvé zápasy - v Kysuckom Novom Meste. Ráno nás "Doddy" zobral do auta, bolo nás tam tuším 6-7 v jednom aute :)) Hneď na to som spoznala "Klaudiu" - Denisu Uhrinovú, ktorá ma zachránila pred pavúkom, ktorý v aute liezol...

 

Mútne, október 2017

 

Spomínaš si na svoj prvý tréning v Slovane? Čo sa Ti na ňom páčilo :D ?

Veľmi zle! Viem, že vonka bol sneh, v telocvični bola zima, okrem nás z Fiľakova tam bola len Kristína Čintalanová a potom sme bežali cez pol mesta do ďalšej telocvične a náročný tréning pokračoval... Na krúžku vo Fiľakove sme len dostali loptičky a hrali, bol to nezvyk.

 

Prečo si potom vo florbale pokračovala? Čo Ťa presvedčilo?

Rada prekonávam samú seba. Keď mi niečo nejde, chcem sa to naučiť. Videla som napríklad na tom prvom tréningu Kristínu, čo všetko s florbalkou dokáže a videla som, v akých príšerných podmienkach sa to naučila, takže som vedela, že ich musím zniesť aj ja. Už v tom čase som dokázala chápať, že ak sa chcem zlepšiť, nepríde to samé od seba.

 

Zlato v drese NTS Nemšová B, marec 2019

 

Ako si sa cítila ako najmladšia hráčka v ligovom kádri Slovanistiek? Kedy si sa začala cítiť súčasťou kolektívu?

V tom čase som to brala realisticky - vedela som, že som "drevo". Stála som obomi nohami pevne na zemi, napríklad raz keď nám vylúčili brankárku Vanessu Schvarcovú, sama som trénerovi povedala, že chcem ísť za ňu na trestnú lavicu. Napriek tomu som hrávala veľa, lebo sme nemali veľa hráčok a postupne som sa zlepšovala. Začala som chodiť na tréningy do Rimavskej Soboty. Sama, vlakom. Našla som si tam kamarátky, či to bola Vanessa, ktorá ma furt niekam volala a vypisovala mi alebo Dominika "Čiči" Kučeráková. Neodradili ma ani chlapci, ktorí ma hneď na prvom tréningu s nimi týrali - zdravím touto cestou Adama Draka a Olivera Daňuša - a neskôr som s nimi začala vychádzať. Prvú sezónu v Slovane som hrala len za žiačky, až od druhej, keď som mala 13 rokov, som začala nastupovať za ženy. Ďalšiu sezónu som hrala za Nemšovú, to bola moja najlepšia sezóna. Začínala som na lavičke a hrávala málo, no postupne som sa zlepšovala a získala dôveru trénerov a na konci sezóny v júli na turnaji v Prahe som za dorastenky Nemšovej nastupovala spolu s Denisou Uhrinovou v prvom útoku. Tú sezónu som odohrala skoro 50 zápasov, vtedy som bola v najlepšej forme v živote. Potom prišla stredná škola v Banskej Bystrici a na tréning som nemala dosť času. A na to všetko pandémia a nútený pobyt zavretá doma...

 

S Čiči Kučerákovou v drese Slovana na jar 2019

 

Stála si za zrodom ženského florbalu vo Fiľakove. Ako si na to spomínaš?

Ja som bola za zrodom len tým, že som bola. Ničím som aktívne neprispela a zakladanie klubu šlo úplne mimo mňa. Prvý krát som si uvedomila, že môže byť niečo ako florbal vo Fiľakove, keď som na túto otázku odpovedala Kristíne Čintalanovej do Slovanistickej kroniky. Ale nemyslela som si vôbec, že to príde tak rýchlo. Vo Fiľakove sa začalo trénovať, keď som bola v poslednom ročníku na základnej škole a mrzelo ma, že keď sa konečne začalo trénovať u nás a nemusela som dochádzať, odišla som na strednú školu do Banskej Bystrice.

 

V drese junioriek Slovana, február 2020

 

Čo najkrajšie si pri florbale zažila?

Florbal mi dal ľudí, ktorých som spoznala a neskutočne veľa zážitkov s nimi. Spomínam na turnaj v Prahe, ten bol najlepší po stránke hernej aj čo sa týka zážitkov. Turnaj v Brne, i keď teraz si z neho pamätám len dva momenty - sedela som totálne unavená o polnoci v Billa košíku na električkovej zastávke uprostred Brna a vravela Doddymu, že v lete budeme chodiť behať na Fiľakovský hrad a potom, že ma o druhej v noci Aďa Csériová kŕmila domácou klobásou - v živote som dovtedy nejedla klobásu. 

 

V drese FTC Fiľakovo, 2022

 

Kedy Ti bolo najťažšie? Chcela si niekedy prestať hrať?

Dnes nechápem, ako som prežila tie ťažké začiatky. Z Fiľakova som chodila sama na tréningy do Rimavskej Soboty vlakom, lebo žiadna z mojich fiľakovských spoluhráčok nevydržala. Tam sa zo mňa smiali chlapci a dievčatá som nepoznala. A napriek tomu som pri tom zostala a bavilo ma to. Dnes mi to pripadá neuveriteľné, sama som so seba prekvapená, že som to vydržala. Bude to asi tým, ako som už spomínala, že v tom čase som bola nohami pevne na zemi a vedela som, že musím veľa pracovať a až potom ma budú ostatní brať ako seberovnú. Ani neskôr som nemala chuť prestať hrať, i keď po vari dvoch sezónach som potrebovala 2-3 týždne oddychu od tréningov, aby som sa na ne začala znova tešiť.

 

Na turnaji, 2022

 

Mrzí Ťa, že si kvôli oklonostiam nikdy nedostala šancu v juniorskej reprezentácii? Ani len v dorasteneckom alebo žiackom výbere?

Spätne áno. Jeden raz som bola na sústredení dorasteniek v Kysuckom Novom Meste, bolo to jednodňové sústredenie. Potom ale prišla Corona. Mrzí ma, že po nej som už nikdy nedostala aspoň šancu sa ukázať. Ale vravím si, že asi to tak malo byť. Pripisujem to vonkajším okolnostiam, situácii, nie tomu, že by som na to nemala.

 

Ako si sa dostala v minulej sezóne do extraligovej Nitry?

Písala mi Kristína Kuklová, kamarátka ešte z turnaja v Prahe za Nemšovú, či by som to neprišla skúsiť. Prvé kontakty s Nitrou som však mala už dva roky vzad, keď sme tam hrali prípravný zápas a kluby sa dohadovali o možnosti striedavého štartu najšikovnejších hráčok za Nitru. Odohrala som toho málo, nemala som dosť času, ale v jej drese sa mi páčilo, majú tam výborný kolektív. Chcem za nich nastúpiť aj v ďalšej sezóne, avšak prioritou pre mňa bude vysoká škola v Bratislave a 1.liga v drese Fiľakova.

 

V Extralige v drese Nitry proti Partizánskemu, 2023

 

Sleduješ florbal aj mimo Fiľakova?

Sledujem najmä ženskú Extraligu, tímy a zápasy, v ktorých hrajú nejaké moje známe. Nebaví ma veľmi sledovať zápasy, v ktorých nikoho nepoznám, preto medzinárodný florbal veľmi nesledujem. Pár krát som zobrala mladšie spoluhráčky pozrieť nejakých juniorov, keďže si sama pamätám na tie časy, keď sme s Čiči rady chodili očumovať chalanov :)

 

Keby si nemala školské povinnosti a mala by si možnosť hrávať popri práci, koľko času by si florbalu a športu venovala?

Hýbala by som sa každý deň. Aj teraz, keď brigádujem, chodím ráno behať, alebo do posilňovne. Keby som už konečne nemala školu, rána by som venovala svojej príprave a poobede florbalu. No a víkendy turistike, tancu, plávaniu... Vravím, snažím sa hýbať každý deň. Veď by som asi ani tak dobre nezamturovala, keby som si mesiac pred maturitou nepotrhala väzy. Vďaka tomu som musela sedieť doma a učiť sa od rána do večera, až mi z toho prepínalo.

 

V drese Fiľakova

 

Prirástol Ti niekto z florbalového prostredia zvlášť k srdiečku?

Mám veľa florbalových známostí po celom Slovensku. Ale najviac určite Čiči a Vanessa. Síce už teraz nie sme tak často spolu, ale prežili sme veľa zaujímavého. Vanessa sa mi minule sama po roku ozvala že "poď v auguste do Chorvátska na dovolenku" to len ona môže mať také nápady. Naposledy keď sme u nej pred rokom spali nemala zľutovania a nenechala nás s Čiči spať skôr než o druhej, jej štýl života že "ruka hore" a desať pív k tomu... :D Som tak na druhý deň na zápase aj vyzerala.

 

Ešte prosím vysvetli, ako si sa dokázala ako 14 ročná v Brne zmestiť do Billa nákupného košíka - ručného?!

Bolo to veľmi dávno... Bola som vtedy tak štyri krát menšia, mala som vari 20 kilo, nie 65 ako teraz!