11. MS žien: Predstavujeme Slovenky

27.11.2017 14:39

Slovenský ženský florbal postupne rastie. Ženská extraliga sa hrá na Slovensku len od sezóny 2005/2006, ženská reprezentácia sa od roku 2007 do roku 2017 postupne prepracovala v rebríčku IFF z približne 20. pozície na dnešnú 9. Od roku 2011 naše dievčatá ani raz nechýbali na vrcholnom podujatí - Majstrovstvách sveta - na ktorých sa postupne umiestnili na 12., 9. a v roku 2015 vo Fínsku na historickej 8.pozícii. Zvyšuje sa počet účastníkov v ligových súťažiach i súťažiach mládeže. Strieborný tím extraligy ŠK 98 Pruské vyhral tohtoročný Európsky pohár, druhú najvýznamnejšiu klubovú súťaž v Európe a kvalifikoval sa tak na budúcoroný Pohár Majsteriek, kde sa zúčastňujú už len fakt že tiptipofky. Aj náš Slovan naskočil do rozbiehajúceho sa vlaku, má svoje ženské družstvo v 1.lige, má bronz z Majstrovstiev Slovenska dorasteniek a naše dve najlepšie hráčky Kika a Domča nakukli do juniorskej reprezentácii Slovenska.

Slovenská reprezentácia, to sú najmä hráčky okolo kapitánky Lucie Košturiakovej, ktoré nechýbali ani pri jednej našej účasti na MS: Alžbeta Ďuríková, Katka Klapitová, Viktória Bobotová, či Michaela Šponiarová, majú množstvo skúseností. Tieto s prepáčením "veteránky", aj keď vekom ešte mladé ženy, dopĺňa výnimočná generácia zo Spišskej Novej Vsi: sestry Hudákové, Viky Grossová, Barbora Kocúrová, ale aj ich rovesníčky z iných častí Slovenska, ako napríklad Šárka Boľová. Je to generácia hráčok s nevídanými technickými danosťami, ktoré sa zväčša cez našu extraligu už prepracovali do zahraničia. Pod vedením nového trénera Jedličku, ktorý vedie Slovenky dva roky, by doma mali ukázať zlepšenie. Všetci veríme v najlepšie umiestnenie v histórii. Skutočnosť, že na to majú, preukázal aj tohtoročný Six nations Cup v Nitre, ktorý Slovenky vyhrali.

Pri systéme turnaja o našom úspechu rozhoduje osemfinálový zápas. V základnej skupine, pri všetkej úcte k súperkám, nemôžu mať Slovenky problém. Vo vyraďovačke na ne budú v utorok 5.decembra s vysokou pravdepodobnosťou čakať súperky z Nemecka. Tie poslednými výsledkami neoslňujú (tento rok dokázali poraziť len také "veličiny" ako Holandsko, Estónsko - 2:1, Rakúsko a Taliansko, zatiaľ čo naše dievčatá ich v septembri dali 13:4) a to nám dáva nádej na prienik do prvej osmičky. Tam by na nás mali čakať "večne druhé" Fínky. Ďalej však už uvažovať netreba. Napriek zlepšeniu, ešte nie všetky hráčky máme v požadovanej kvalite, čo sa prejavuje na nevyrovnanej sile jednotlivých formácií a chybách v kritických okamihoch zápasov.

"Moja predstava bola, že dosiahnuté výsledky budú jednoznačnejšie, čo sa týka skóre. Máme totiž individuálnu, ale aj celkovú kvalitu hráčiek lepšiu, než súperky, ktoré sa zúčastnili tohto turnaja. Nedarilo sa nám strieľať góly z vypracovaných šancí, na druhej strane však dievčatá dobre bránili“ povedal po turnaji v Nitre k hre Slovenska hlavný tréner Michal Jedlička.

„Od čias, keď som trénoval českú reprezentáciu išli mnohé krajiny kvalitatívne nahor. Jednak sa za ten čas obmenili hráčky, no dnes to hrajú štíhle atleticky dobre vybavené a behavé hráčky s taktickým myslením. Celkovo si myslím, že ženský florbal ide postupne nahor a to vravím aj o našich slovenských dievčatách. Prišiel som trénovať k vám, aby sme spoločnými silami pozdvihli slovenský florbal a myslím si, že sa nám to darí. Nikdy a nech už som pôsobil v akejkoľvek vekovej kategórií, alebo krajine, som neprehrával zápasy s podobne kvalitnými družstvami a nechcem ani teraz,“
"Mám vyššie ciele a požiadavky, no myslím si, že na tom nie je nič zlé. Súčasné reprezentantky majú podľa mňa na to, aby hrali, čo od nich vyžadujeme a záleží len na nich ako sa pripravujú a do akej miery to s florbalom myslia vážne.“

 

Tréner do záverečnej nominácie vybral dvadsať hráčok. „Všetky dievčatá širšieho kádra dreli a bojovali o miesto v nominácii a bolo to pre nás náročné rozhodovanie. Napokon sme museli vybrať potrebný počet hráčiek, ktorým plne dôverujeme,“

Nominácia Slovenka

#číslo meno priezvisko post klub vek počet účastí na Majstrovstvách sveta, reprezentačné zápasy v rámci MS, alebo kvalifikácie na MS

1 Kristína Hlavatá brankárka (Kysucké Nové Mesto) 17 rokov nováčik
2 Alžbeta Ďuríková obrankyňa (1.SC Vítkovice) 22 rokov 3xMS, 28 zápasov 8+13
3 Šárka Boľová útočníčka (1.SC Vítkovice) 19 rokov 1xMS, 10 zápasov 2+1
9 Daniela Kvasková útočníčka (Prešov) 22 rokov nováčik
10 Denisa Ferenčíková útočníčka (1.SC Vítkovice) 26 rokov 2xMS, 38 zápasov 26+25
12 Katarína Klapitová útočníčka (1.SC Vítkovice) 23 rokov 3xMS, 33 zápasov 6+13
24 Lucia Košturiaková útočníčka (Tigers Jižní Město) 27 rokov 3xMS, 51 zápasov 45+45
26 Jana Trošková útočníčka (Pruské) 23 rokov 2xMS, 18 zápasov 2+1
27 Andrea Šidlová útočníčka (Pruské) 21 rokov 1xMS, 11 zápasov 0+0
28 Patrícia Mária Dzurinová útočníčka (Michalovce) 19 rokov, nováčik
29 Viktória Bobotová obrankyňa (Tigers Jižní Město) 23 rokov 3xMS 28 zápasov 1+5
30 Paulína Hudáková útočníčka (FBC Ostrava) 19 rokov 1xMS 12 zápasov 15+8
33 Karolína Krištofová brankárka (Židenice) 21 rokov 1xMS 12 zápasov 82% úspešnosť
39 Lenka Cupráková útočníčka (Sabinov) 19 rokov nováčik
48 Michaela Šponiarová útočníčka (1.SC Vítkovice) 23 rokov 3xMS 33 zápasov 24+16
66 Monika Pintérová útočníčka (Nitra) 19 rokov nováčik
73 Viktória Grossová obrankyňa (FBC Ostrava) 19 rokov nováčik
75 Klaudia Robová obrankyňa (Sabinov) 18 rokov nováčik
77 Barbora Kocúrová útočníčka (Spišská Nová Ves) 18 rokov nováčik
88 Kristína Hudáková útočníčka (FBC Ostrava) 19 rokov 1xMS 12 zápasov 3+6
 

V nominácii je to mix skúsených hráčok i nováčikov na vrcholných podujatiach. Niektoré mená sú vcelku prekvapením. Napríklad Kristína Hlavatá, ešte toť tri roky vzad bránila za Grasshoppers Žilina proti našim bronzovým žiakom okolo Bodora, Rapčana, Lukyho Nôtu, Talána (áno, balil ju) či Útisa. V jej prípade je však nominácia určite zaslúžená, predpokladá sa, že v budúcnosti to bude na dlhé obdobie naša reprezentačná jednotka.

Pred Majstrovstvami sveta priniesli viaceré médiá rozhovory s našimi hráčkami. Z nich vyberáme to najzaujímavejšie od kapitánky Lucky Košturiakovej a na záver aj malé prakvapenie pre Paľa R. k jeho dnešným 17 narodeninám ;-)

Odpovedá Lucia Košturiaková, kapitánka ženskej florbalovej reprezentácie

Prečo ste si vybrali tento šport?
Narodila som sa do rodiny plnej chlapcov. Keď som bola malá, s kamarátmi z dediny sme hrávali futbal alebo hokej a to ma bavilo. Ako dieťa som chcela byť Mirom Šatanom či Raúlom Gonzalesom. Našťastie, moji rodičia nedopustili, aby som sa venovala hokeju. Myslím, že to nie je šport pre dievčatá a bolo by to náročné aj z hľadiska dochádzania. Začala som preto hrať futbal, neskôr aj v Žiline za ženský tím. Keď som neskôr pre zdravotné problémy načas prestala, kamarátka ma hneď nalákala na florbal. Oproti futbalu sa mi koniec koncov zdá dievčenskejší. Je pre mňa zároveň dynamickejší a zábavnejší.

Do svojho pražského tímu ste prišli ako prvá Slovenka. Ako sa na vás pozerali české hráčky?
Bolo to trochu ťažšie. Nikto nám príliš neveril. No teraz je v Čechách čoraz viac slovenských hráčok a robíme Slovensku dobré meno. Keď som tam pred rokmi nastupovala, Češky mali problém so slovenčinou. Preto som musela začať hovoriť po česky. No už si zvykli a akceptujú nás. V Prahe sú dokonca radi, keď prídeme. Rozumejú tomu, že sme niečo obetovali, aby sme mohli prísť a sme určitou pomocou pre tím. Počula som však, že v iných tímoch vzniká rivalita a hráčky z Čiech vnímajú Slovenky skôr ako konkurenciu, preto sa občas objaví aj nevraživosť.

Snažíte sa ako kapitánka reprezentačného tímu hráčky motivovať, povzbudiť, nasmerovať?
Asi by som to mala robiť viac. Snažím sa, no mám niekedy problém motivovať aj samu seba.

Nedávno ste vyhlásili, že s florbalom chcete po aktuálnej sezóne skončiť. Aj preto sa vám ťažšie hľadámotivácia?
To by som nepovedala. Chcem skončiť, no práve preto chcem do svojich výkonov dať všetko. Ak toto má byť moja posledná sezóna, chcela by som ju ukončiť naplno a potom sa pustiť do iných oblastí v živote. Z tejto strany mi motivácia nechýba. Je pravda, že florbalu obetujem veľa, ale bude to už len posledných šesť mesiacov. Slovenské hráčky sa snažím motivovať a radiť im, aby sa snažili viac, aby si pridávali po tréningoch ďalšie aktivity, no je to ťažké. Na Slovensku totiž nie sú na takýto „luxus“ podmienky. Ľahko sa mi radí, keď som zvyknutá mať v Česku k dispozícii kondičného trénera 24 hodín denne, atletické zázemie, regeneračné zázemie a skvelé podmienky na to, o aký šport ide. Dievčatá na Slovensku často nemajú k dispozícii ani posilňovňu, ani trénera. Neviem, či je v mojich silách viac im pomôcť.

Pred dvomi rokmi mal slovenský tím úspech na majstrovstvách sveta, no v médiách sa spomínali veľmizlé podmienky na prípravu. S akými problémami ste zápasili?
Problémy vznikli už dávno predtým, bolo to skôr vygradovanie našej nespokojnosti. Ani v predošlých rokoch totiž neboli ideálne. Keď sme hrali v Dánsku, bývali sme v chate a kúrili sme si drevom, ktoré sme si vlastnoručne nazbierali. Spali sme v spacích vakoch na niečom ako police. No vtedy som to brala tak, že fungujeme v podmienkach, ktoré zodpovedajú našej pozícii vo svetovom rebríčku. Boli to prvé majstrovstvá, na ktorých sme sa zúčastnili a prehrávali sme so Španielkami, ktoré sú absolútne neflorbalový národ. Vtedy sme si vážili, že sme tam vôbec mohli byť. Zväz aj realizačný tím bol spokojný s tým, že sme tieto podmienky prijali a akceptovali. Aj keď nám to prekážalo, nemohli sme sa sťažovať bez podania výkonov. Počas desiatich rokov sa podmienky posunuli. Aj my hráčky sme ukázali, že vieme konkurovať svetovým tímom a patríme do prvej osmičky. Niektoré veci však ostali na pôvodnej nižšej úrovni. Je to možno spôsobené aj tým, že sme ich poslušne trpeli. No keďže sa naše výkony posunuli, už si uvedomujeme, že potrebujeme mať kvalitnú stravu, zázemie, ubytovanie, regeneráciu. Všetci sme cítili, že chceme viac. Boli sme psychicky a fyzicky vyčerpané a uvedomili sme si, že musíme nahlas povedať, čo nie je v poriadku. A veci sa postupne menia. Už si nemusíme variť alebo po jedle umývať riady. Tréner s nami veci viac konzultuje a poskytuje nám priestor na regeneráciu, má na nás iné nároky. No myslieť si, že sa všetko zmení zo dňa na deň, je hlúposť. Zlepšuje sa to z roka na rok, od zápasu k zápasu.


 

Čo hovoríte na nového trénera Michala Jedličku?
Keby som ho mala charakterizovať jedným slovo, vybrala by som excentrický. Bedla je fajn. Je nám vekom i mentalitou bližší ako kouč Marks, čo považujem za plus. Ľahšie sa mu s nami komunikuje. Je dosť prísny. Občas reaguje trošku silnejšie, ako sme zvyknuté. Myslím si, že to bude tým, že sme jeho prvé ženské družstvo v pozícii hlavného trénera. Na druhej strane, robí v prístupe k nám veľké pokroky.

Jedlička je z českej florbalovej scény známy striktným dodržiavaním pravidiel, za ktoré sa nebojí trestať. Nastavil tento režim aj v slovenskej kabíne?
Áno. Som presvedčená, že jeho tvrdá ruka je potrebná, aby sme plnili jeho pokyny a niekam sa herne, takticky i mentálne posunuli. Zatiaľ to dobre funguje.

Nastala zmena aj v hernom štýle?
Je iný a lepší. Zmena na trénerskom poste bola podľa mňa veľkým plusom aj z tohto hľadiska. Je tam veľa nových vecí. Pre mňa osobne je to veľmi pozitívne. Po dlhých rokoch sa prichádzam na reprezentačné zrazy niečo naučiť a niekam sa posunúť. Tréner nás učí agresívny, dynamický a najmä útočný herný štýl. Stále sa ho učíme a robíme veľa chýb. Dúfam, že taktiku budeme na domácej pôde dodržiavať čo najprecíznejšie a dosiahneme solídny výsledok. Dúfam, že to bude divákov baviť a budú sa na nás chodiť pozerať.

A na záver pár viet od Katky Klapitovej.

Katka má 22 rokov a florbalku prvý krát vzala do rúk, keď bola 11 ročná. Vyskúšala aj švačiarsku ligu a v súčasnosti hráva za 1.SC Tempish Vítkovice spolu s ďalšími slovenskými reprezentatkami.
 

Ako často trénuješ?
Zvyčajne počas sezóny 6 krát týždenne. V tom sú 3 florbalové tréningy, zápas a kondičný tréning v posilňovni, alebo beh. Čo sa týka kondičného tréningu v posilňovni, ten je individuálny, keďže každá hráčka vie podľa samej seba, na čom má pracovať. Mne osobne trvá kondičný tréning menej ako 90 minút. Samozrejme počet tréningov počas týždňa závisí od toho, či ide o prípravu na play off, alebo letnú prípravu, alebo prípravu na dôležitý turnaj.
 

Ako si sa dostala do repre?
Začala som hrávať za juniorku Slovenska, keď som mala 14 a v tom istom roku som bola nominovaná prvý krát aj do ženskej repre. Vtedajší tréner ma vzal do kempu a z neho si ma vybral medzi "elitu".
 

Ako sa pripravuješ na Majstrovstvá sveta?
Mám výživovo vyváženú stravu, veľa spím a mám kvalitnú regeneráciou. Ako sa majstrovstvá blížia, viac sa koncentrujem na jednotlivé tréningy a pracujem na individuálnej technike a odstraňovaní vlastných chýb. Čo sa týka celého reprezentačného tímu, ten sa zvyčane stretáva na sústredeniach, pri priateľských zápasoch a turnajoch. Záverečnou časťou našej prípravy bol turnaj Šiestich krajín v Nitre a potom už len novembrové predmajstrovské sústredenie.


Späť

Kontakt

FBC Slovan Rimavská Sobota
Liesková 2
979 01 Rimavská Sobota

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode