Slovenský pohár 2017: starší žiaci
08.06.2017 18:18
Po mladších žiakoch sa letného turnaja zúčastnila ďalšia kategória. Starší žiaci sa predstavili na Slovenskom pohári v Topoľčanoch. Boli doplnení o dorastenku Kristínu Čintalanovú hrajúcu na výnimku. Veľkým kvalitatívnym prínosom pre tím nebola a zmestila sa až do tretej formácie. „Početná“ výprava Slovanistov obsadila prekvapivé 6. miesto v konkurencií 10 tímov. Odohrali sme 5 zápasov s trvaním 2x12 minút.
V prvý deň Slovanisti odohrali dva úspešné zápasy. Vstup do turnaja sa časom ukázal ako vynikajúci. Zdolali sme celkového víťaza turnaja Ice Players Sereď. Začiatok zápasu sme ako každý ďalší zaspali. Potom sme sa naštartovali a po chvíli svietilo na tabuli skóre 5:1 pre nás! Náš prvý gól strelil jeden z florbalových univerzálov Janči Hronec! Ani sami sme neverili, že sa nám darí vyhrávať a ešte o celkom slušný rozdiel. Opäť sme však zaspali a góly začali padať už len do našej brány. Našťastie iba 3. Priaznivý stav sme udržali a zápas skončil 5:4. Po skončení skupinovej časti turnaja sme zistili, že Sereď v nej inkasovala len šesť gólov. Boli sme hrdí, že z nich päť sme im strelili my.
Po zápase sme sa „krátko“ prešli po meste pričom sme natrafili na detské ihrisko. Vrhli sme sa na preliezky a hojdačky. Jedna z hojdačiek nápor piatich ľudí nevydržala a trošičku sa uvoľnila... Návšteva parku nás stála aj zopár desiatok klikov, a tak sme sa pomaly začali učiť vety vyjadrovať slušnejším spôsobom. Počas cesty sme uvideli aj plagáty s nápisom „2.6. Oldies Párty.“ Vážne sme uvažovali, že tam pôjdeme. Keď už nie tancovať tak aspoň si pozrieť tanečné duo Alušík & Ihradský.
Druhý zápas proti Topoľčanom sa nám tiež podarilo vyhrať. Priebeh bol dosť dramatický. Po 1. polčase sme prehrávali 0:3. Hnevalo nás, že s akoby Oliver povedal „nie veľmi dobrým súperom“ prehrávame o 3 góly. Do konca druhého polčasu sme hrali dravšie a výsledkom bolo otočenie stavu na 5:3 v náš prospech.
Keďže financií nemáme toľko, koľko by sme potrebovali, boli sme nútení spať v stanoch. Na pláne bol Camping Duchonka. Po príchode do kempingu sme zistili, že asi veľmi navštevovaný nie je... Odstavili sme autá a vydali sme sa preskúmať prostredie. Kemping vykazoval istú podobnosť so známym miestom, kde pred rokmi vybuchla atómová elektráreň – Černobyľ. Oficiálne miesto na stanovanie sme nenašli. Na prechádzke reaktormi... sorry, sektormi A, B, C, D sme videli len zničené sprchy, wécka, stánky a jazero obklopené lesom. Rozhodli sme sa „ubytovať“ na pláži pri jazere. Ešte sme sa ani nevybalili a už sme poskákali do vody. Po krátkom kúpaní nasledovalo dlhé rozkladanie stanov a zistenie, že tam predsa len nebudeme sami. Neďaleko nás prebiehala nejaká párty. Hlasná hudba nám skomplikovala zaspávanie. To by bolo ešte v pohode keby nás o tretej nadránom nezobudili „mierne“ podnapití ľudia vracajúci sa z párty. Po ich „tichom“ rozhovore sa nám kúsok viac vytočeným ešte na chvíľu podarilo zaspať. Ráno sme zistili, že rekreačná oblasť DUCHonka svoj názov nedostala len tak náhodou. Oliver s Adamom sa stali obeťami paranormálnych javov. Ich stan niekto v noci otvoril a nechal rozzipsovaný. Nikto doteraz nevieme ako sa to mohlo stať.
Mierne šoknutí, plní energie.. sme zložili stany a pobrali sme sa na tretí zápas. Proti Trnave sme opäť potvrdili, že do začiatku zápasu nevieme vstúpiť naplno. Zas sme sa museli doťahovať na súpera. Zvíťaziť sa nám tentokrát nepodarilo. Tešili sme sa aspoň z vydretej remízy 3:3. Po tomto zápase nám v tabuľke našej skupiny stále patrila 1. priečka.
Od soboty sme hrali už len v modrých dresoch, ktoré sa ukázali ako nevíťazné. Mohol(la) za to niekto, kto sa v piatok musel kúpať v špinavom smradlavom jazere priamo vo svojom bielom drese a ešte predtým ho zašpiniť Termixom v ruksaku. Komu sa to len tak pravidelne stáva?
Medzi sobotňajšími zápasmi sme išli na kúpalisko. Tam sme si zahrali vodnú loptovú "headshot" hru. Každému sa nejaký ten headshot ušiel. Niekomu viac, niekomu menej, niekomu slabší a niekomu silnejší... Behať na zápasoch s jediným hráčom na striedanie nám očividne nestačilo. Museli sme sa vyšťaviť na kúpalisku a využiť aj možnosť zacvičiť si.
Do štvrtého zápasu sme nastúpili s vedomím, že nás čaká najťažší súper. Od začiatku nás chlapci z českého Sokol Predmerice nad Labem tlačili. Ich tri päťky nám dali poriadne zabrať. Zápas skončil 2:5. Táto prehra nás zosunula na 3. miesto v skupine. Bolo to posledné postupové miesto.
Druhá noc v stanoch bola napriek nálezu troch hrobov v blízkosti stanov, vedomiu paranormálnych javov na DUCHonke a neutíchajúcich myšlienok o černobyľských mutantoch na spánok kvalitnejšia, ako tá prvá. Boli sme namotivovaní a presvedčení, že obsadíme minimálne celkové tretie miesto. Čakali sme však iného štvrťfinálového súpera.
Nastúpili sme napokon proti tímu z Nitry. Tento zápas bol počas turnaja prvým, na ktorom sa nám podarilo streliť úvodný gól. Stav sa neustále menil. Súper po chvíli vyrovnal. Opäť sme strelili gól a súper opäť vyrovnal. Za stavu 2:2 sme neprestávali bojovať so súperovými tromi päťkami. Sily nám rýchlo ubúdali. Napriek tomu bolo na ihrisku vidieť množstvo útočných akcií na oboch stranách. Premieňať sa ich, žiaľ darilo len na našej polovici ihriska. Za chvíľu sme dostali tri góly. Pár minút pred koncom sme znížili na 3:5. Verili sme, že ešte dorovnáme. Potom prišla chyba v obrane. Tú Nitra potrestala a za stavu 3:6 sme už len sklamane dohrali zápas.
Prehra s Nitrou nám určila celkové šieste miesto z 10 tímov. Potešila nás zápasová bilancia 2 výhry, 2 prehry, 1 remíza. Turnajom sme v porovnaní s ostatnými početnými tímami prechádzali úspešne. Navyše pomer hráčov k brankárom bol 4:3.. Prvýkrát sme dokázali vyhrať 2 zápasy po sebe. Obsadili sme aj individuálne ocenenie. Najproduktívnejším hráčom turnaja sa stal Adam Drak.
Čo sa týka hry, pod tlakom sme robili veľa chýb v obrane, slabšie sme chodili do súbojov a občas sme zaspali – hlavne na začiatkoch zápasov. Na druhej strane sme mali krásne akcie, za ktoré sme si sem-tam vyslúžili aj potlesk divákov.
Niektorí sme cestovali domov vlakom. Počas prestupu v Žarnovici sme ochutnali najdrahšiu kofolu na Slovensku. Tí veľmi smädní zaplatili za liter kofoly 4€... Domov sme síce prišli živí, ale že by sme boli aj zdraví sa povedať nedá. Boli sme unavení aj spálení od Slnka :) Slnkom najviac zničený Adamko musel celú 2-hodinovú cestu vlakom prestáť v okne vlaku... „nečakane“ dostal prievan na oči..
FBC Slovan Rimavská Sobota reprezentovali: kapitán Adam Drak, Oliver Daňuš, Kristína Čintalanová, Alex Bodor, Leonard Hlodák, Janči Hronec, Riči Tomošváry.
