Magazín MFL (27): Slovo má organizátor, 1.časť

18.08.2014 18:18

Miniflorbalová liga v Rimavskej Sobote sa chystá na už svoje štvrté pokračovanie. Organizátorom súťaže je FBC Slovan Rimavská Sobota, pričom riadením súťaže je poverený tzv. zástupca organizátora súťaže. Tým bude aj v nasledujúcej sezóne Jozef Alušík (J), s ktorým sme sa na tému štartu MFL porozprávali (R). V prvej časti dlhééého rozhovoru sme sa ho opýtali na začiatky miniflorbalu a MFL, ako aj na veci zo zákulisia súťaže.

R: Hneď na úvod povedz, čo ako zástupca organizátora súťaže vlastne robíš?
J: Zodpovedám za chod súťaže a jej vyrovnané hospodárenie. Čiže všeličo od systému súťaže, plánu zápasov, spracovania výsledkov, vyberania poplatkov, riešenia všelijakých problémov až k plateniu faktúr.

R: V koho hlave skrsol nápad na MFL?
J: Ja vlastne ani presne neviem, mne len bolo jedného dňa tuším v januári roku 2011 povedané, že v nedeľu treba byť v telocvični, že hráme nejakú Mestskú ligu. Pravdepodobne to bol nápad Miša Radnótiho s Rišom Totkovičom, z ich iniciatívy vôbec florbalový klub v Rimavskej Sobote vznikol.

R: Prečo florbalový klub organizuje takúto súťaž?
J: Spočiatku šlo len o to, dať o klube vedieť tým pár športovcom, ktorí sa v meste venovali florbalu aj predtým. Pred druhým ročníkom sme si v klube dali tri ciele, ktoré mala vtedy pripravovaná "mestská" liga plniť: dať športové vyžitie partiám v meste, v ktorom kedysi takéto súťaže v minifutbale, basketbale, hokejbale či volejbale frčali, ale zakapali. Druhým cieľom bolo pritiahnuť študentov, ktorí sa s florbalom stretávali na stredných školách k pravidelnému športovaniu a tých najšikovnejších z nich zlákať hrať "riadny" florbal za Slovan. Tretím cieľom bolo, aby hráči, ktorí už za Slovan prejavili ochotu hrávať, hrávali počas celej sezóny náročné zápasy, keďže zápas je predsa najlepší trénig. Preto v druhom ročníku mestskej ligy štartoval Slovan ako jedno z jej družstiev.

R: Prečo miniflorbal?
J: Lebo je to odpoveď na otázku: "Ako mám hrať florbal, keď mám k dispozícii len štandardnú školskú telocvičňu s ihriskom pre basketbal?" Okrem toho je to veľmi životaschopná forma florbalu, ktorú v amatérskej švajčiarskej lige hráva asi 650 družstiev...

R: Ako ťažko sa rodil prechod k miniflorbalu?
J: Ťažko. Takto pred poldruharokom som si ho musel najprv vyhádať s členmi klubu. Začal som s tým vo februári na členskej schôdzi v bowlingárni a skončil v júli, či auguste, keď sme prvý krát postavili ihrisko s mantinelmi a keď si to vyskúšali a pochopili moje argumenty. Potom bolo treba to isté prekonať so všetkými partiami, ktoré v druhom ročníku v MFL hrali a bavilo ich to aj so štyrmi hráčmi a bez mantinelov. Všeobecne nielen medzi nimi, ale aj v klube jestvoval len jediný argument proti miniflorbalu - načo meniť niečo, čo fungovalo. Ja som chápal, že si proste na niečo zvykli, a nechceli to meniť. Vedel som, že väčšina amatérskych hráčov zmení názor až po osobnej skúsenosti.

R: Kde vznikol miniflorbal?
J: V spomínanom Švajčiarsku sa pôvodne - ešte predtým, ako dostal florbal pravidlá - hrávala hra s plastovou hokejkou a loptičkou systémom traja na troch na malé bránky bez brankára. Hrávalo sa dosť tvrdo do tela. Potom, keď aj vo Švajčiarsku začli hrávať podľa IFF pravidiel, niektorým pôvodná forma hry chýbala a tak v rámci zväzu presadili aj súťaže v miniflorbale.

R: Ako je to si miniflorbalom na Slovensku?
J: Neviem o tom, že by na Slovensku ešte niekto pod týmto názvom florbal hrával. Avšak amatérske súťaže vo florbale s menším počtom hráčov hrá asi štyri krát viac hráčov ako normálny súťažný florbal.

R: Vráťme sa k MFL. Kto každý Ti s ňou pomáha?
J: V klube vieme, že úspešné sú tie projekty, v ktorých je určená jedna zodpovedná osoba, ktorá sa o ne stará a ostatní jej podľa potreby pomáhajú. Takto funguje aj MFL, ktorá nie je o jednom človeku, ale o všetkých členoch klubu ktorí pomáhajú postaviť ihrisko, pískať zápasy, robiť časomeračov, zháňať čo je treba. A treba povedať, že veľmi pomáhajú aj nečlenovia, ľudia ktorí majú šport radi, či samostní vedúci družstiev a hráči svojim zodpovedným prístupom k súťaži.

R: Kto ako môže pomôcť MFL?
J: Každý môže pomôcť v rámci svojich schopností a možností. Pomôcť postaviť ihrisko, prehovoriť novú partiu, aby sa prihlásila do ligy, odpískať zápas, keď nedajboh rozhodca nepríde, posielať fotky z ligy na majl, či len sa baviť súťažou - aj z toho máme dobrý pocit.

R: Prečo je MFL úspešná súťaž?
J: My v klube sme presvedčení, že pre úspech projektu nie sú podstatné peniaze, ale práca - peniaze totiž nie vždy máš, ale na prácu, ktorú je potrebné vykonať ti stačí len presvedčenie, že je užitočná a pocit, že ťa baví. Od začiatku nebolo našou snahou lákať do súťaže družstvá na finančné odmeny či vecné ceny, profi rozhodcov, šou pre divákov atď. - to by sa potom štartovné a poplatky za zápasy museli pohybovať na úplne inej, v sobotských podmienkach nereálnej úrovni. My sme si družstvá získali tým, že z nich a ich hráčov robíme "hrdinov dňa" po každom kole na našej stránke, že pre nich robíme akcie typu "Zápas hviezd", ktoré nás stoja len niekoľko desiatok hodín dobrovoľníckej práce a sponzorsky získaný materiál. Snažíme sa každému hráčovi v súťaži dať to, čo od nej očakáva - priestor na súťaženie, pochvalu keď dobre zahrá, možnosť stretnúť sa s novými zaujímavými ľuďmi.

 

V druhej časti rozhovoru nám zástupca organizátora súťaže odpovie na otázky týkajúce sa plánov s MFL v budúcnosti, postupu prihlasovania sa do ligy, ženského a mládežníckeho miniflorbalu.