Magazín MFL (25): Dynamo Diviaky

27.04.2014 14:14

Dynamo Diviaky vstupovalo do sezóny ako jeden z favoritov celej súťaže. Oranžovým sa totiž podarilo zvíťaziť na 1.ročníku Malohontsko - Novohradského pohára a víťaznú tortu získali aj na predsezónnom turnaji "o lastovičí chvost". Navyše jadro družstva z predošlej bronzovej sezóny 2012/2013 - Golian, Gálik, Gregorec, Sarvaš, Lentovský a Póša zostalo pohromade, do bránky sa im podarilo získať zlatého Ďura Šándora a mohli naďalej rátať s podporou hráčov z hokejového prostredia.

Družstvo napokon do bodky naplnilo očakávania doň vkladané - v základnej časti len trikrát nezvíťazilo, svoju pozíciu uhájilo aj v nadstavbovej skupine, v ktorej mohli napokon skončiť na čele, nebyť kontumačnej prehry, keďže družstvo sužované zraneniami nebolo schopné nastúpiť na zápas proti Vlkom. V semifinále vyradili obhajcu prvenstva, keď okrem prvého polčasu prvého zápasu predvádzali suverénne výkony. Vo finále narazili na Vlkov, ktorým podľahli 1:3 na zápasy, keď doplatili na nekoncentrovanosť v záveroch 3. a 4. finálového zápasu. Sezóna v ich podaní však bola rozhodne úspešná!

Štatistiky:
Počet hráčov: 20
Počet strelených gólov / gólov na zápas: 223 / 7,7
Počet inkasovaných gólov / gólov na zápas: 137 / 4,7
Najlepší strelec: Tomáš Lentovský, 44 gólov
Najviac bodujúci hráč: Tomáš Lentovský, 55 bodov (44+11)
Základná zostava (podľa organizátora MFL): Šándor Juraj - Lentovský Tomáš, Gregorec Miroslav, Korvín Dominik
Umiestnenie v ročníku 2012/2013: 3.miesto
Umiestnenie v ročníku 2013/2014: 2.miesto



O striebornej sezóne sme sa porozprávali s vedúcim družstva Igorom Golianom:
R: Pred sezónou ste boli pasovaní za jedného z najväčších favoritov súťaže. Musel si na hráčov vyvíjať tlak, či sami chceli potvrdiť že patria medzi najlepších?
Igor: Pred začiatkom sezóny sme sa necítili ako jeden z najväčších favoritov a moje osobné ciele boli skončiť do tretieho miesta. Tlak na hráčov som vyvíjať nemusel žiadny, skôr naopak, tíšil som ich víťazstvami narastajúce očakávania, aby sme predišli veľkým sklamaniam a neutvárali na seba vysoký tlak.
R: Ako s odstupom času hodnotíš striebro?
Igor: Teším sa z druhého miesta, ale na jednogólové prehry vo finále a hlavne na poslednú minútu posledného finálového zápasu sa ťažko zabúda. Prehrali sme jedno výborné finále, z ktorého všetky zápasy považujem za ozdobu súťaže, proti veľmi zohratému mužstvu, ktoré viedol najlepší hráč súťaže. Rozhodli maličkosti, nie som sklamaný.


R: Zo všetkých top družstiev ligy ste mali suverénne najvyššiu rotáciu hráčov. V čom to bolo pre Dynamo dobré a v čom zlé?
Igor: Tak náš káder :) To je malá reprezentácia. Výhodu vidím v tom, že keď nemohol niekto prísť na zápas bolo komu zavolať, aby prišiel. Nevýhody v nezohratosti, ktoré však neboli až tak viditeľné, ako by sa mohlo zdať. Naše povestné začiatky 0:2, 0:3 už nikto ani neriešil, vedeli sme, že mašina sa rozbehne. Nechýbalo veľa a aj naivné „to ešte dáme“ za stavu 1:9 sme takmer dokázali :)
R: Ako hodnotíš herný systém súťaže so základnou časťou, nadstavbou a play off?
Igor: Herný systém bol veľmi komplikovaný a podľa môjho názoru sa hralo príliš veľa "zbytočných" zápasov. Vlci a Dynamo nepustili celú sezónu nikoho na prvé miesto a napriek tomu nechýbalo veľa, aby sme ostali obe mužstvá pred bránami finále. Model dal šancu mužstvám, ktorým základná časť nevyšla na reparát a v základnej časti suverénne mužstva dostali šancu vyhorieť :)
R: Aké novinky v MFL by si privítal do budúceho ročníka?
Igor: Páčilo by sa mi zrušenie oslabenia po inkasovanom góle a zjednotenie vnímania pravidiel.


R: Čo Dynamo a Malohontsko - Novohradský pohár 2014?
Igor: Zatiaľ  to vyzerá na pretlak hráčov, pretože sa hlásia stálice aj všetky posily z HKM, EUHL aj HK Poprad (kto čakal Šatana, tak asi nepríde :) Prípadne by som rád vyskúšal aj jedného - dvoch nových hráčov. Ambície sú jasné, hrať finále a Vlkom oplatiť prehru z ligy :)  Načo sa tešíme? Predsa na oslavy po turnaji...
R: Ktorý hráči a prečo boli podľa Teba najväčšími ťahúňmi Dynama?
Igor: Ťahúňov bolo viacero - Gálik a Šándor (vyhovuje nám mať najlepšieho brankára, aj keď je tichý :), ktorí odohrali takmer všetky zápasy. Lenty, ktorý tiež odohral všetky zápasy na ktoré mohol nastúpiť :) Miro Gregorec, ktorý dochádzal z Bratislavy aj víkendy, ktoré by bez florbalu bol ostal v škole. Dominik Korvín dochádzal na celé playoff na vlastné náklady z Popradu a prišiel aj s bolesťami chrbtice. Pety Fazekaš, ktorý máva absencie v práci len keď sa hrá zápas. Filipiak so Slovákom, ktorí sa počas základnej časti venovali hokeju, ale po konci sezóny nezabudli na Dynamo a bez váhania sa vrhli do playoff. Samo Sarvaš, ktorý si po zlomenine ruky pred finále chcel vyoperovať skrutky z ruky sám, aby mohol nastúpiť a len vďaka tomu, že doma nemali krížový skrutkovač si ich tam nechal :) Vlado Ružinský po operácii ucha odmietol hrať, ale keď sa dozvedel, že nás bude na zápas málo sedel na tribúne ako prvý v drese a čakal zvyšok mužstva. Miňo Petrinec pricestoval taktiež z Bratislavy na rozhodujúce zápasy semifinále. No a samozrejme moja mama, ktorá má tiež odohraté všetky zápasy na tribúne. Všetkým aj nespomenutým hráčom chcem za tento prístup poďakovať, pre takéto chvíle mám rád toto mužstvo, víťazstvá sú už len niečo extra :)


R: Ak by v Diviakoch (mestská časť Turčianskych Teplíc, v ktorej sídli originálne TJ Dynamo Diviaky) vzniklo florbalové družstvo, zahrali by ste si proti nemu priateľský zápas?
Igor: Áno, určite by nás tá výhra potešila :)
R: V tejto sezóne si Ty osobne toho odohral menej kvôli zdravotným problémom. Aké je to z lavičky či z tribúny pozerať na spoluhráčov? Ako to s Tebou zdravotne vyzerá, môžu s Tebou oranžoví do budúcna počítať?
Igor: Tak moje zdravie je známe asi rovnako ako ja. Naštastie aj keď objektívne neviem prečo, pri florbale sa mi zranenia stávajú oveľa menej, ako pri futbale, ktorý som kvôli tomu prestal hrať. Neodohral som toľko zápasov akoby som si bol predstavoval a veľa z tých na ktoré som nastúpil som nebol v poriadku a stalo sa, že som vedel hlavu otočiť len do jednej strany a iba do tej mi spoluhráči prihrávali :) Vadil som sa na nich keď do druhej, že tam to nevidím. Inokedy som sa zase nevedel odraziť poriadne z pravej nohy a šprinty preto absolvoval spoluhráč z útoku. Prestal som s tým po zápase s Vlkmi, keď sme prehrali 3:0 a môj výkon poškodil mužstvu a čo bolo ešte horšie, natiahnuté slabiny som si zranil ešte viac. Úplne nehrať sa mi však nie vždy podarilo. Som veľmi rád, že na finále sa mi podarilo sa dať do poriadku a od druhého zápasu som hral, sem tam skóroval, hodil sa do striel, nechal sa vylúčiť a podobne :) Do budúcnosti to bude asi rovnaké. Na lavičke a tribúne je to horšie, čas ide pomalšie, viac prežívam zahodené šance a viac sa bojím, že inkasujeme.