Leo Hlodák: Florbal mi zmenil úplne celý život

16.09.2020 14:42

Náš Slovan prechádza obdobím reštartu, avšak počas desiatich rokov existencie klubu modro - biely dres Rimavskej Soboty prepotil nejeden dobrý hráč, alebo hráčka. Pred začiatkom sezóny 2020/2021 sme preto vybrali sedem bývalých Slovanistov na zaujímavý pokec.

Po

• Mišovi Mišurákovi
• Martinovi Jakubovi
• Lukášovi Nôtovi
• Vanči Schvarcovej

sme na dialóg vyzvali ďalšieho predstaviteľa mladšej generácie Slovanistov - brankára, ktorý pri florbale a Slovane strávil za posledných 6 rokov viac času, než s vlastnou rodinou, florbalistu, s ktorým sa dá o florbale pozhovárať a vie, že Stövreta nie je značka elektrospotrebičov, gymnazistu, ktorý nepozná pojem "voľný čas", no ak ho náhodou má, maľuje, číta knihy, alebo pozoruje ďalekohľadom nočnú oblohu; okrem toho keď je treba aj rozhodcu, zapisovateľa, časomerača, grafika a člena vedenia Slovana: Lea Hlodáka.

Ahoj, keďže toto je v podstate náš prvý oficiálny rozhovor s Tebou, začneme od úplného začiatku. Ako si sa dostal do Slovana?
Do Slovana som sa dostal na základnej škole cez krúžok. Myslím, že to bolo v roku 2014. Ako prvé, na čo na si spätne spomínam, je že všetci vtedajší členovia klubu to robili s radosťou a s vášňou k športu. V Slovane ma bavilo viac-menej všetko, či už to bol florbal samotný, ale aj kolektív, cesty na zápasy, akcie, MFL-ka a sem-tam aj samotný zápas, keď sme nedostali úplný debakel. Práve preto som sa zúčastňoval všetkého, čoho sa dalo.

Prečo si sa stal brankárom?
Ak mám povedať pravdu, tak ani sám neviem... V mojich začiatkoch ma bavilo aj hrať, aj brániť. Absolútne netuším a nepamätám si, ako som sa dostal prvý krát k bráneniu. S odstupom času som si vytvoril vzťah k bráneniu. Vždy som trénoval, koľko som mal možnosť. K bráneniu ma asi najviac pritiahla dôležitosť a náročnosť tejto pozície. Čisto brankárom som sa rozhodol stať až nejaké tri, štyri sezóny dozadu. V tom čase som však už nehrával dlhšiu dobu.

Zmenil ti Slovan a florbal všeobecne nejak život?
Slovan a florbal bolo jedna z najlepších vecí, ktoré ma zatiaľ v živote stretli. Zmenili mi úplne celý život. Pred florbalom som nikdy nerobil žiadny šport, bol som skorej na počítače a podobne... Až prednedávnom som si začal uvedomovať, ako pozitívne ma zmenil šport v každom smere, ktorý ma momentálne napadne. Slovan mi vzal len jediné, teda konkrétnejšie Osemnástka a nesprávne behanie v nej počas zimy. Boli to tri týždne, kedy som mal zápal pľúc a skončil som v nemocnici. Keby nebolo mojej mamy, ktorá prosila Jožka, nech ma presvedčí, aby som nešiel na tréningy, že to už asi nie je úplne v poriadku, tak by som pravdepodobne aj počas tejto doby trénoval. Do tohto momentu som vynechal za päť sezón asi dva tréningy, na ktoré som chodil nech už sa dialo čokoľvek. A tým čokoľvek, myslím naozaj čokoľvek. Problémy so slabinami, členkom, pätou, teploty a tak podobne... Dokonca aj v deň, kedy mi nabiehal zápal pľúc, ráno som odpadol, zvracal krv som napriek tomu prišiel sám na brankársky tréning, po ktorom, ak si dobre spomínam, som mal ešte aj druhý tréning. Ani jeden tréning však neľutujem!

Leo a Osemnástka

Vyber tri veci, s ktorými sa Ti Slovan najviac spája.
Tolerancia odlišností :), dobrý kolektív a hlavne zima.

Obľúbený výlet so Slovanom?
Všetky turnaje, ktoré sme odohrali mimo náš región boli vždy neskutočné zážitky, či už v Česku alebo aj na Slovensku.

Sú zápasy, na ktoré rád spomínaš?
Je ich zopár. Určite tam patrí zápas proti Grasshoppers Žilina za Slovan, kde sme ich zdolali na prekvapenie všetkých, aj nás, v oklieštenej, t.j. takej ako vždy, zostave. Taktiež kolá za dorast, v ktorých sme povyhrávali zápasy v zostave 5+1. A posledne to bol zápas proti AS Trenčínu v Detve za Žiar, kde sme sa ukázali ako tím a samozrejme som bol spokojný so svojim výkonom...

Máš nejaký florbalový vzor?
Dlhú dobu som nemal žiadny vzor. Jožko mi pred dvoma - troma rokmi predstavil brankára švajčiarskej repre Pascala Meiera. Po prvom zápase, ktorý som ho videl chytať som pochopil, že všetko robím zle. A presne takéto osvietenie som potreboval. Keďže je menšieho vzrastu, než všetci ostatní top brankári, stal sa pre mňa určite aj akýmsi vzorom. Stal sa najlepším brankárom na svete vďaka svojmu dobrému postoju a presunom.

Pascala Meiera sme mohli vidieť aj vo februári v Poprade. Tu na snímke z roku 2018 si prebral cenu pre najužitočnejšieho hráča celých Majstrovstiev sveta v Prahe

Čo Ti v brankárskej kariére najviac pomohlo? Čo Ťa posunulo vpred?
Neviem povedať jednu vec, ktorá ma najviac posunula. Bolo a je toho viac. Zo začiatku to bol asi veľký počet tréningov, na ktorých som dostával možnosť veľa chytať, čo nie je pochopiteľne na škodu. Neskôr, ale aj zo začiatku to bola hlavne vlastná iniciatíva a záujem o florbal v širšom ponímaní, ako napríklad rôzne kempy, školenia, videá a podobne... Aby som nezabudol, boli to určite aj všetci tréneri - Mišo Radnóti, Peter Nôta a hlavne Jožko Alušík, ktorí ma každý vlastným spôsobom, niekedy možno aj nie vedome, posúvali stále vpred, nech sa dialo čokoľvek. Nie vždy to bolo ľahké, vlastne si nepamätám na časy, kedy to bolo ľahké... Ale veľmi si ich za to vážim.

Tvoj úprimný názor na spoluhráčov - akých máš rád a ktoré typy menej?
Mám rád hráčov, ktorí na sebe makajú a berú florbal vážne. Energickí a vždy pripravení podať stopercentný výkon, nie rozjebaní po prechlastanej noci, alebo v lepšom prípade pripití na zápase. Taktiež mám rád spoluhráčov, ktorí sa sústredia na každý jeden zápas. To znamená, že sa nerozprávajú cez zápas o pičovinách, nerozmýšľajú koho prehodia cez mantinel, alebo "zbijú po zápase", ale proste hrajú florbal. Keby mám vybrať jedno meno, tak je to určite Luky Nôta, ktorý toto všetko z môjho pohľadu spĺňa. Teraz taká chvíľka na zamyslenie: Hmmm, prečo asi to zatiaľ z nás všetkých dotiahol najďalej?

Mnohé spoluhráčky zo Slovana Ťa mali a majú rady. Ktoré si mal rád ty?
Ako florbalistku som mal najradšej asi Kiku Čintalanovú, ktorá sa snažila zlepšovať, nech sa dialo čokoľvek, za čo mala môj obdiv. Posledné sezóny, ktoré sme trénovali s dievčatami spoločne mi napadne len pár mien, ktoré trénovali pravidelne. Vtedy sa na dochádzke ukázalo, kto sa chcel zlepšovať.

Ako a prečo si sa dostal do klubu Žiar nad Hronom Pirátos?
Po poslednej sezóne za Slovan som mohol skončiť s florbalom. To nepripadalo do úvahy, takže sme premýšľali nad možnými klubmi v okolí. Na výber bola Detva, Brezno a Žiar. Žiar si v tom čase prihlásil dorastencov, juniorov a mužov do súťaže. Vedeli sme, že v Žiari dostaneme možnosť hrať veľký počet zápasov, čo bol asi jediný dôvod, prečo sme sa rozhodli pre Žiar nad Hronom.

Naplnili sa Tvoje očakávania? Aký sa celkovo pozeráš na uplynulú sezónu v Žiari?
Každé kolo za dorast som mal možnosť chytať oba zápasy za deň, čo bolo fyzicky náročné, ale bola to najlepšia možnosť, ako sa niekam posunúť. Za juniorov som sa zúčastnil len dvoch z piatich kôl, čo ma mrzí. Okrem toho som odchytal jeden zápas v M2. Myslím si, že som ukázal, že by som zvládol bez problémov budúcu sezónu v M2. Na zápasy sme chodili zo Slovana s Marekom, Adamom a Maťom. Od začiatku som ale vedel, že pre nich to bude asi posledná sezóna, vzhľadom na nedostatočné skúsenosti spoluhráčov zo Žiaru, pretože Mareka, Adama a Maťa jednoducho nebavil tento štýl hrania. Z môjho pohľadu zas, keďže spoluhráčov bolo šesť a boli slabí, ja som z každého zápasu vyťažil celých šesťdesiat minút, ktoré sa pravidelne hrali len na našej polovici a čo mi možno paradoxne vyhovovalo. Napriek tomu sa nám podarilo vyhrať pár zápasov, ktoré potešili, no to nebolo pre mňa tým, čo ma motivovalo pokračovať.

V bránke Žiaru nad Hronom

My vieme, že si cez Koronu venoval príprave na ďalšiu sezónu. Tak popíš našim čitateľom, ako vyzerala Tvoja príprava?
Po začatí núdzového stavu som zhruba mesiac vôbec netrénoval florbal. Venoval som sa iným športovým aktivitám, ktoré zahŕňali hlavne posilňovanie, naháňanie kondície a na florbal som nemohol ani pomyslieť. Bolo to moje psychicky najnáročnejšíe obdobe v športe. Po dlhých rozhovoroch so sebou som si uvedomil, že florbal je stále to, čo milujem robiť. Premyslel som si svoje ciele, čo potrebujem zlepšiť a otočil som svoje myslenie o 180°. Začal som sa zaujímať o stravu, výkonnosť a hlavne o techniku bránenia vo všeobecnosti. Prvý mesiac som trénoval raz do dňa, k čomu som pridával strečing. Po asi mesiaci som si všimol, že je to stále málo. Navrhol som si sám tréningový plán, ktorý zahŕňal dva tréningy do dňa - v týždni so mal len jeden deň prestávku, alebo ľahký tréning - a každý aspekt, ktorý ako brankár potrebujem. Okrem dvoch brankárskych tréningov som chodil behať, švihadlo, neskôr plávať. Posilňovať s činkami, vrchnú aj spodnú časť tela cvičeniami na silu a výbušnosť, ďalej tréning stability a plyo. Tento plán som dodržiaval dva - tri mesiace. Okrem toho som robil dvakrát denne strečing, rôzne variácie. Toto bolo naopak fyzicky najnáročnejšie obdobie, aké som kedy mal. Od júna už začali pomaly aj turnaje a prípravné zápasy, na ktorých som zbadal neskutočný pokrok, aký som za ten čas prípravy dosiahol.

Aké sú ciele tímu do budúcej sezóny?
Tréner naznačoval, že jeho ciele sú stred tabuľky v juniorskej Extralige. Ja dúfam vo vyrovnané zápasy proti niektorým súperom. Očakávam samozrejme aj zlepšenie, nielen seba, ale aj ostatných spoluhráčov

A tvoje osobné ciele?
Predviesť v bráne všetko, čo som si za tie roky odmakal a odtrpel. Odohrať veľa zápasov, turnajov a odtrénovať čo najviac to pôjde. Zbierať skúsenosti a ukázať sa ako perspektívny hráč do budúcnosti aj pre iné kluby.
 
Keby si bol začínajúcim brankárom - čo by si si odkázal? Čo je pre brankára dôležité?
Pre brankára je dôležité, aby si nechal poradiť od skúsenejších a lepších brankárov. Pozerať medzinárodné zápasy, študovať florbal. Nenechať si radiť od ľudí, ktorí o bránení vedia holé nič. A hlavne, nech sa deje čokoľvek, trénovať.

Čo je pre brankára zásadné pri výbere výstroje a čo menej?
Myslím si, že pre začínajúcich brankárov je to viac-menej jedno, tam sa to bude často meniť aj tak. Ja som si vyberal hlavne podľa ceny, čím nižšia, tým lepšie... Až posledné sezóny mi začalo záležať na pohodlnosti, váhe a funkcii jednotlivých častí výstroje.

Tvoje záujmy mimo florbal? Máš ich vôbec?
Okrem florbalu rád študujem a učím sa nové veci, či už v škole alebo pomimo. Posledne som si obľúbil aj čítanie kníh. Za tie roky som mal mnoho záujmov, ktorých som sa však vzdal kvôli florbalu a nedostatku času, ktorý s tým samozrejme súvisí.

Kde sa vidíš o päť rokov?
O päť rokov sa vidím v zahraničí na vysokej škole, popri ktorej mám záujem pokračovať vo florbale.

Vďaka za rozhovor a všetko dobré do sezóny!

***
V sérii rozhovorov budeme pokračovať, keď vyspovedáme ďalšiu bývalú Slovanistku. Od prvého tréningu bolo jasné, že pôjde o odolnú obrankyňu. Neskôr preto nemala problém odohrať v zápase 59 minút a stíhala pritom hádzať očkom po prítomných chlapcoch. Je to balička, ktorá vymyslela v Slovane potom zaužitý pojem Aláska. A dievčina, ktorá napriek čisto slovenskému pôvodu rada po vzore istého Chamelleóna používa maďarské výrazy a frázy...

Späť